sobota 21. augusta 2010
Leto s oblakmi nad hlavou
Nemo som sledovala oblaky. Ležala som na tráve a pozerala sa na biele obláčiky, ktoré unášal vietor. V tom neustálom pohybe bol toľko sily. Bledomodrá obloha sa mi zdala nekonečná. Vdýchla som do pľúc čerstvý vzduch. Bola som súčasťou tohto nádherného sveta. Zdvihla som ruku k oblohe. Prstami som prechádzala po oblakoch. Neuveriteľné, pomyslela som si. Stvoriť niečo také úžasné...
Zhlboka som dýchala. K nebu vyletela ďalšia ruka. Ležal pri mne. Tak blízko. Vo vzduchu sa nám preplietli ruky.
-Budeme navždy spolu.
-Navždy...
-Ale čo je večné? Všetko raz skončí.
-Život je večný!
-Nie, ten končí smrťou.
-Tak čo je večné?
-Táto chvíľa bude trvať navždy v našich spomienkach. Už nebudeme musieť vstať, sklopiť zrak z oblohy a pustiť naše ruky z objatia. Budeme spolu... žiť len pre tú chvíľu.
Zhlboka som dýchala. K nebu vyletela ďalšia ruka. Ležal pri mne. Tak blízko. Vo vzduchu sa nám preplietli ruky.
-Budeme navždy spolu.
-Navždy...
-Ale čo je večné? Všetko raz skončí.
-Život je večný!
-Nie, ten končí smrťou.
-Tak čo je večné?
-Táto chvíľa bude trvať navždy v našich spomienkach. Už nebudeme musieť vstať, sklopiť zrak z oblohy a pustiť naše ruky z objatia. Budeme spolu... žiť len pre tú chvíľu.
streda 5. mája 2010
Láska v hmle
V krajine snov môžete natrafiť na všelijaké osoby a tvory. Nikdy nie ste sami a to, čo sa skrýva v hmle môže byť čokoľvek.
Na každého vraj čaká jeho osudová láska. Nikdy nevieme kedy príde, no jedného dňa tu bude a svet bude mať pre nás nový zmysel. Aj ja som čakala na ten deň, no sny neboli dosť reálne, tak aby som uverila. Ale osud si ma našiel a ja som od toho dňa mala žiť len kvôli tomu úsmevu na jeho úzkych perách. Večne som mala hľadieť na tú neposlušnú ofinu a do jeho hlbokých očí.
Ani som netušila, ako blízko je posledná chvíľa môjho doterajšieho života. Čakala ma strelená, šialená budúcnosť. Jeho teplé dlane sa vystierali ku mne. Každú chvíľu ma chytí a unesie, aby som bola súčasťou jeho sveta. Práve v tejto sekunde, v tejto nekonečnej stotine, ako šíp z pekla, jeho oči prvýkrát uzreli svetlo a tmu vo mne. Videl ma, no ja som stále snívala. Padol na kolená. Oblak šialenstva zastrel mu zmysly a jeho poslanie, to prečo žije, zrazu nemalo žiadny význam. Jediný pohľad na mňa naplnil jeho dušu tak, že aj keby za ním prišla smrť, on by neprotestoval.
Anjel rozprestrel svoje krídla. Zniesol sa dole z neba. Vdýchol čerstvý vzduch poznania. Láska, ty niesla si sa vetrom ako nákaza a spálila si anjelovi všetky pierka. Už nikdy nebude viac lietať. Zaprisahávam ťa láska, odnes nás ďaleko, od všetkého živého. Nech jedinými priateľmi sú nám beznádej a hrôza.
Takto aspoň budeme navždy spútaný putom beznádejným, ktoré spečatí sny na dno čarovného jazera. Odraz nášho magického sveta, to čo máme v srdciach. Je to len vodná para, hmla, ktorá sa tiahne polnočným cintorínom. Mŕtvi vstávajú a my pokoj hľadáme za mesačnej noci, ako dva motýle na starom strome.
Počujem spev. Je to tá sladká melódia, ktorá ma núti zatvoriť oči. Nepočujem už kvílenie, plač a krik, len tvoj hlas. Rýchle pohyby. Verím ti. Nepustím ťa, ty sa o to postaráš, ty ma ochrániš.
Rubín, červené kamienky... Šaty zo zamatu sadnú mi ako uliate. Červená je na šatách aj na podlahe. Má ju aj on na perách. Je všade. Cítim v ústach jej chuť. Kniha spadla mi z ruky a roztvorila sa na zemi. Vypadol z nej uschnutý kvet. Červená ruža. Minulosť sa nevráti, no keď som zdvihla kvet, aspoň na chvíľu som zapochybovala. V rukách som jej znovu vdýchla život, ruža bola opäť sviežo červená. Asi len blúznim. Na zem som pustila len suché lupienky.
Pôvodne som to písala ako súčasť jednej poviedky, no pre jej veľkú obraznosť som ju tam nikdy nedala. Trochu som sa nechala uniesť myšlienkami. :D
Ani som netušila, ako blízko je posledná chvíľa môjho doterajšieho života. Čakala ma strelená, šialená budúcnosť. Jeho teplé dlane sa vystierali ku mne. Každú chvíľu ma chytí a unesie, aby som bola súčasťou jeho sveta. Práve v tejto sekunde, v tejto nekonečnej stotine, ako šíp z pekla, jeho oči prvýkrát uzreli svetlo a tmu vo mne. Videl ma, no ja som stále snívala. Padol na kolená. Oblak šialenstva zastrel mu zmysly a jeho poslanie, to prečo žije, zrazu nemalo žiadny význam. Jediný pohľad na mňa naplnil jeho dušu tak, že aj keby za ním prišla smrť, on by neprotestoval.
Anjel rozprestrel svoje krídla. Zniesol sa dole z neba. Vdýchol čerstvý vzduch poznania. Láska, ty niesla si sa vetrom ako nákaza a spálila si anjelovi všetky pierka. Už nikdy nebude viac lietať. Zaprisahávam ťa láska, odnes nás ďaleko, od všetkého živého. Nech jedinými priateľmi sú nám beznádej a hrôza.
Takto aspoň budeme navždy spútaný putom beznádejným, ktoré spečatí sny na dno čarovného jazera. Odraz nášho magického sveta, to čo máme v srdciach. Je to len vodná para, hmla, ktorá sa tiahne polnočným cintorínom. Mŕtvi vstávajú a my pokoj hľadáme za mesačnej noci, ako dva motýle na starom strome.
Počujem spev. Je to tá sladká melódia, ktorá ma núti zatvoriť oči. Nepočujem už kvílenie, plač a krik, len tvoj hlas. Rýchle pohyby. Verím ti. Nepustím ťa, ty sa o to postaráš, ty ma ochrániš.
Rubín, červené kamienky... Šaty zo zamatu sadnú mi ako uliate. Červená je na šatách aj na podlahe. Má ju aj on na perách. Je všade. Cítim v ústach jej chuť. Kniha spadla mi z ruky a roztvorila sa na zemi. Vypadol z nej uschnutý kvet. Červená ruža. Minulosť sa nevráti, no keď som zdvihla kvet, aspoň na chvíľu som zapochybovala. V rukách som jej znovu vdýchla život, ruža bola opäť sviežo červená. Asi len blúznim. Na zem som pustila len suché lupienky.
Pôvodne som to písala ako súčasť jednej poviedky, no pre jej veľkú obraznosť som ju tam nikdy nedala. Trochu som sa nechala uniesť myšlienkami. :D
Vaša Neita
utorok 27. apríla 2010
Dvere do krajiny snov
Stojíte pred bránou do mojej krajiny snov. Pevné dvere nepustia nikoho dovnútra. Možno je to tak dobre, aspoň nič nemôže uniknúť z nich von.
Je ťažké pustiť niekoho do svojho sveta, no ja som sa už rozhodla. Pootvorím aspoň na chvíľu dvere a nechám vás nazrieť do môjho sveta - môjho sna. Uvidíte a budete si môcť prečítať veci, ktoré dosiaľ nikto nevidel. Boli dlho skryté v mojej hlave. Možno sú to len bláznovstvá, no chcem sa o ne podeliť.
Občas mávam zvláštne sny, niekedy aj cez deň. Neviem to zastaviť. Zrazu prídu a ja mám len dve možnosti, zapamätať si ich a zapísať, alebo na to kašľať a tváriť sa akoby nič. Ale je ťažké ostať v reálnom svete, keď nedokážem nič iné vnímať, len tie divné sny. Spím a mám pritom otvorené oči. Aj ostatní si to už všimli. Snažím sa preto zamestnať si hlavu, učiť sa, žiť a na nič nemyslieť. Celkom mi to ide, ale potom, po istom čase mi začína tento čarovný svet chýbať a ja sa tam chcem vrátiť. Preto stále snívam a moje sny ukážem len vám, len pre tieto bláznivé slová:
Je ťažké pustiť niekoho do svojho sveta, no ja som sa už rozhodla. Pootvorím aspoň na chvíľu dvere a nechám vás nazrieť do môjho sveta - môjho sna. Uvidíte a budete si môcť prečítať veci, ktoré dosiaľ nikto nevidel. Boli dlho skryté v mojej hlave. Možno sú to len bláznovstvá, no chcem sa o ne podeliť.
Občas mávam zvláštne sny, niekedy aj cez deň. Neviem to zastaviť. Zrazu prídu a ja mám len dve možnosti, zapamätať si ich a zapísať, alebo na to kašľať a tváriť sa akoby nič. Ale je ťažké ostať v reálnom svete, keď nedokážem nič iné vnímať, len tie divné sny. Spím a mám pritom otvorené oči. Aj ostatní si to už všimli. Snažím sa preto zamestnať si hlavu, učiť sa, žiť a na nič nemyslieť. Celkom mi to ide, ale potom, po istom čase mi začína tento čarovný svet chýbať a ja sa tam chcem vrátiť. Preto stále snívam a moje sny ukážem len vám, len pre tieto bláznivé slová:
Snívajte, nech nájdete svoju vysnenú krajinu snov v reálnom svete.Brána sa s vrzgotom otvorila a cez malú štrbinu môžete nakuknú do môjho sveta.
piatok 5. marca 2010
Vitajte v mojom sne
Je mi cťou privítať vás na mojom blogu. Toto je prvý článok a práve tu vám chcem predstaviť blog, o čom je a čo vás tu bude čakať.
Krajina snov – ako už názov naznačuje, sa bude zaoberať snami. Ale nie je sen ako sen. Rozlišujeme dva základné druhy snov. Prvý je ten, ktorý sa nám sníva (väčšinou v noci), keď spíme. Druhý je (je o niečo krajšou) predstavou toho, čo chceme. Snívať môžeme za akýchkoľvek okolností a to v akomkoľvek čase. Možno si to ani neuvedomujeme, že práve sny vypĺňajú veľkú časť nášho života. Ignorovať niečo také rozsiahle, krásne a záhadné by nemalo zmysel.
V mojom blogu sa budeme venovať obom druhom snov, ale veľkú časť budú zaberať práve tie sny, ktoré si samy tvoríme a snažíme sa ich splniť. Spoločne sa vydáme na cestu za ich uskutočnením, ktorá bude skúšať našu vytrvalosť a odhodlanie. Ale odmena, ktorá nás čaká, za to určite stojí.
Aj tento blog je jeden taký sen. Skúša moju výdrž. Čaká, kým sa zosypem. Ja však nepoľavím a už čoskoro sa môžete tešiť na ďalší článok.
Budem hovoriť chvíľami o sebe, o svojom živote, o tom aký som mala bláznivý sen... Občas sa tu objaví aj nejaký môj vymyslený príbeh (poviedka). Čakať vás budú aj moje teórie o snoch, živote, a aj keď filozofické úvahy nerada praktikujem – aj tie si užijete. Spoločne sa budeme zamýšľať nad podstatou vecí a možno prídeme aj na novú prevratnú teóriu.
Verím, že sa blog bude vyvíjať prirodzene podľa vašich a mojich záujmov. Všetko tu píšem pre vás. Inak by som si písala len pre seba do šuplíka. Ale je vám chcem niečo dať. Povedať niečo dôležité. Snáď vás moja Krajina snov zaujme, články pomôžu a vy sa sem bude stále vracať.
Každý môj článok je originál môj. Námety čerpám síce zo všetkých svetových strán, no nič nekopírujem. Preto prosím berte ohľad na autorské práva. Použité zdroje budú vždy uvedené pod článkom. Ak sa vám zdá, že porušujem autorské práva, prosím okamžite ma informujte a ja prislúchajúci napr.: obrázok z webu okamžite odstránim. Nechcem aby ste boli nahnevaní alebo smutní.
Všetci si teraz môžete potľapkať po pleci, lebo ste úžasní a jedineční. Vydržali ste so mnou do konca článku.
Krajina snov – ako už názov naznačuje, sa bude zaoberať snami. Ale nie je sen ako sen. Rozlišujeme dva základné druhy snov. Prvý je ten, ktorý sa nám sníva (väčšinou v noci), keď spíme. Druhý je (je o niečo krajšou) predstavou toho, čo chceme. Snívať môžeme za akýchkoľvek okolností a to v akomkoľvek čase. Možno si to ani neuvedomujeme, že práve sny vypĺňajú veľkú časť nášho života. Ignorovať niečo také rozsiahle, krásne a záhadné by nemalo zmysel.
V mojom blogu sa budeme venovať obom druhom snov, ale veľkú časť budú zaberať práve tie sny, ktoré si samy tvoríme a snažíme sa ich splniť. Spoločne sa vydáme na cestu za ich uskutočnením, ktorá bude skúšať našu vytrvalosť a odhodlanie. Ale odmena, ktorá nás čaká, za to určite stojí.
Aj tento blog je jeden taký sen. Skúša moju výdrž. Čaká, kým sa zosypem. Ja však nepoľavím a už čoskoro sa môžete tešiť na ďalší článok.
Budem hovoriť chvíľami o sebe, o svojom živote, o tom aký som mala bláznivý sen... Občas sa tu objaví aj nejaký môj vymyslený príbeh (poviedka). Čakať vás budú aj moje teórie o snoch, živote, a aj keď filozofické úvahy nerada praktikujem – aj tie si užijete. Spoločne sa budeme zamýšľať nad podstatou vecí a možno prídeme aj na novú prevratnú teóriu.
Verím, že sa blog bude vyvíjať prirodzene podľa vašich a mojich záujmov. Všetko tu píšem pre vás. Inak by som si písala len pre seba do šuplíka. Ale je vám chcem niečo dať. Povedať niečo dôležité. Snáď vás moja Krajina snov zaujme, články pomôžu a vy sa sem bude stále vracať.
Každý môj článok je originál môj. Námety čerpám síce zo všetkých svetových strán, no nič nekopírujem. Preto prosím berte ohľad na autorské práva. Použité zdroje budú vždy uvedené pod článkom. Ak sa vám zdá, že porušujem autorské práva, prosím okamžite ma informujte a ja prislúchajúci napr.: obrázok z webu okamžite odstránim. Nechcem aby ste boli nahnevaní alebo smutní.
Všetci si teraz môžete potľapkať po pleci, lebo ste úžasní a jedineční. Vydržali ste so mnou do konca článku.
Lúči sa s vami Neita.
Prihlásiť na odber:
Komentáre
(
Atom
)