utorok 17. júla 2012
Osudová
Beethoven's 5th
Symphony
Počuť to vo vetre.
Ako bije moje srdce. Všetko sa udialo tak náhle. Sedeli sme vonku za mesačnej
noci, pozorovali hviezdy a potom... Prichádza! Bež, nezastavuj! Dole
schodmi do tieňov domov sa schovaj. Nesmú nás spolu nájsť. Beda tomu, kto sa
protiví vôli tvojho otca. Nemilosrdný prichádza, tak sa neobzeraj! Bez mihnutia
oka by nás skántril a zo sveta zniesol. Nemôže skončiť to, čo ešte
nezačalo.
Stretli sme sa na
plese. Hudba sladko hrala, mala si na sebe nádherné šaty, sál bol vyzdobený
a nečačkaný. Všetko sa nieslo v elegantnom a honosnom štýle. Tancovali
sme spolu valčík. Ostalo by to navždy krásne, keby táto oslava neboli tvoje
zásnuby, a ty si nepatrila inému. Osud nám nechcel dopriať šťastie.
Spriahli sa proti nám. Nedovoľ im to, bež! Ja ich zastavím.
Na lúke si zbierala
kvety a z margarétok mi plietla venček. Cítil som sa ako v raji.
Boli to krásne časy. Samé radovánky, pikniky a oslavy. Užívali sme si
život ako ešte nikdy. Kým som ťa spoznal býval som tichý, smutný
a nenápadný, no s tebou som skutočne žil. Šťastný je ten, čo niekedy
mohol zažiť tvoj úsmev a každý deň sa tešiť z tvojej prítomnosti.
Teraz je tomu koniec.
Našli nás a neodpustia nám naše prehrešky. Budeš navždy v zlatej
klietke uväznená a ja nespoznám tvoje pery. Tak rozhodol osud. Kráľ tak
rozhodol a nemožno spochybňovať jeho činy. Čo prikáže kráľ akoby sa už
stalo, jeho slovo platí.
Stále sa bojíš smrti?
Nezazlievam ti to. No, ja sa viac ako o svoj život bojím o ten tvoj. Nepripustím
aby si trpela, nikto ti neskriví ani jeden zlatý vlas. Ochránim ťa! Kým ty utekáš
do svojej komnaty schovať sa, ja stojím pod vežou, kde sme pozorovali hviezdy
a... Och, aké krásne chvíle sme tam prežili. Bolo nám rozprávkovokrásne.
Už prichádza!
Vystriem sa a postavím sa mu tvárou v tvár ako skutočný muž. Budem za teba
bojovať. Nikdy som nebol šťastnejší ako s tebou. Všetky tie rany
a čelné strety mečov stoja za chvíle s tebou.
Vidím ťa
v svadobných šatách. Stalo sa ako chceli mocnosti. Nadá sa zvrátiť osud,
ktorý každý dostane do vienka. Ľud je šťastný a ty môžeš prežiť šťastný
život i so zlosynom. Splnia ti každé tvoje prianie, budeš si žiť ako
v bavlnke. Som nehodný ako vraví osud. Netreba sa mi viac protiviť, moje
dni sú spočítané, už neuvidíš moju opovážlivú tvár, zabudni na mňa. Zlyhal som,
chytili ma. Nemôžem ti dať všetko čo žiadaš.
Chytili ma ako
prašivého psa a priviazali. Pri strome obesencov, na tomto mieste, ti
dávam posledné zbohom. Nestihol som ti povedať slová lásky. Si MOJA osudová.
Počuješ tie zvony na kostolnej veži? To sú posledné tóny môjho umieračika.
Vetrom sa v tichosti
niesol nemý hlas: „Vedela som, že nás spája láska. Vždy som to vedela.“
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre
(
Atom
)
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára