nedeľa 9. júna 2013
Dve strany
„Nechcem ostať sám.“
Oblaky sa pomaly kĺzali po letnej oblohe. „Som sám,“ sklonil hlavu a pohľad
uprel niekam hlboko, hlboko do zeme až pod štrk a prach, steblá suchej
trávy.
„Nikto nie je skutočne sám. Je to
len o pohľade na vec,“ prihovorila sa mu chápavým hlasom, no predsa
odporujúc jeho presvedčeniu. „Ber to z tej lepšej stránky, aspoň nie si s nejakým
idiotom, ktorý by ťa len trápil.“
„Lepšia stránka...“ zamumlal do
zeme.
„Všetko má svoje dobré a zlé stránky.“
Pozrel sa na ňu a ona mu to opätovala
úprimným podhľadom do očí.
„Ja mám na pravom kútiku zlú
stranu,“ ukazovákom sa dotkla svojho pravého kútika úst, „a na ľavom mám dobrú
stranu,“ presunula prst na opačnú stranu pier. Nevinnú ruku, čistú ako práve
umytú, bez laku či iných chemikálii, zložila späť na kolená.
Slabo si odfúkol, jemne potriasol
hlavou a potom sa na ňu opäť pozrel s tým hraným úsmevom „všetko je
ružové“.
Videla na ňom, že nechápe. Nechcel
to pochopiť. Keby to naozaj chcel pochopiť, tak by na všetko prišiel aj sám.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre
(
Atom
)
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára