streda 19. júna 2013
Púšť
Na púšti nie je žiaden život. Len nekonečný
piesok kam oko dovidí.
„Haló! Je tu niekto?“
Volať, hovoriť je tu zbytočné. Aj tak
tu nie je osoba, ktorá by na môj hlas odpovedala, ktorá by sa ma dotkla a ubezpečila,
že nie som sám. Môžem túto krutú pravdu zmeniť? Budem tu, medzi zrniečkami
piesku, hľadať priateľa? Neviem, či mám nádej. Veď púšť je taká veľká a ja
taký malý. Som stratený. Nieto tu cesty či chodníka. Ktorým smerom sa mám
vydať? Môžem na púšti blúdiť celý život, až kým ma piesok nepochová...
Je to ťažká cesta. Ale je tu istá
nádej, keď budem veriť, že je. Na púšti sa skrýva oáza - svetlá, zelená a plná
života. Priateľsky ma objíme veľkými palmovými listami, ovlaží mi tvár čerstvou
vodou, ktorej prameň je hlboko v útrobách zeme. Zotrie uschnuté slzy z
mojej tváre.
Či som vedel, že je tam? Vždy je tu
nejaká oáza. Netreba ju hľadať. To ona si našla mňa.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre
(
Atom
)
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára